V živote sa často stáva, že tie najlepšie zážitky prichádzajú z nečakaných podnetov.
Pre mňa sa takýmto momentom stala jednoduchá správa od kamarátky Moniky, ktorá mi asi týždeň a pol pred podujatím poslala odkaz s otázkou, či sa nechcem pridať na Večerný beh Night Run mesto Prešov 2025.
Spontánne rozhodnutie
Hľadala partnerku na behanie, niekoho bez špičkovej kondície, s kým by sa mohla navzájom podporovať.
Táto myšlienka vo mne okamžite zarezonovala. Spomenula som si, ako som presne pred rokom sledovala na sociálnych sieťach príspevky známych, ktorí sa behu zúčastnili, a potajomky som si priala byť jednou z nich.
Monikina výzva bola presne tým impulzom, ktorý som potrebovala. Bez dlhého váhania som sa prihlásila a dohodli sme si prvý spoločný tréning.
Príprava a správne nastavenie
Keďže sme obe realistky zhodnotili svoje sily, zvolili sme si kratšiu, 5-kilometrovú trasu.
Náš prvý spoločný beh, približne 4,5 kilometra s prestávkami, nebol o lámaní rekordov. Od začiatku sme to brali ako nesúťažné podujatie, kde hlavným cieľom bolo prekonať samých seba, urobiť niečo pre svoje zdravie a cítiť hrdosť na vlastný výkon.
Táto motivácia bola silnejšia ako akékoľvek stopky.
Nezabudnuteľná atmosféra pretekov
V deň behu, v nedeľu, som dorazila plná očakávania a s podporou mojich najbližších – manžela, detí a rodičov. Atmosféra v meste bola elektrizujúca.
Všade hrala hudba, ľudia boli plní energie a večerný chlad bol na behanie priam ideálny.
Bol to môj druhý organizovaný beh v živote, pričom ten prvý sa odohral ešte v detstve. Pocit, keď sme všetci spoločne vyštartovali, bol neopísateľný.
Povzbudzovanie komentátorov, plamene lemujúce trať a davy ľudí, ktorí nám fandili, vytvárali skutočne neopakovateľný zážitok.
Cieľová rovinka a pohľad do budúcnosti
Hoci sme bežali tri kamarátky, každá si držala svoje vlastné tempo, pretože nešlo o súťaž, ale o radosť z pohybu.
Keď som dobehla do cieľa, čakal ma úžasný pocit zadosťučinenia a na krku mi pristála medaila za účasť.
Práve tento moment ma presvedčil, že toto určite nebol môj posledný beh.
Tento zážitok ma nielenže "nakopol", ale inšpiroval aj moje okolie.
Moja deväťročná dcéra Ninka prejavila záujem behať so mnou, a tak už teraz plánujeme účasť na ďalšom, októbrovom behu, kde sú aj detské kategórie.
Kto vie, možno sa z jedného spontánneho rozhodnutia zrodí nová rodinná vášeň a začiatok našej malej bežeckej kariéry.
Takže ak aj vy, priatelia, ešte len rozmýšľate, či sa pustiť do behu - smelo do toho!
Nemusíte hneď lámať rekordy, stačí bežať pre seba, pre radosť a zdravie. Ten pocit v cieli za to naozaj stojí! 😍